ADHD dnes patrí medzi najčastejšie diagnostikované poruchy, ktoré deťom sťažujú učenie v škole, ale i bežný život. Čo presne tak často spomínané ADHD je?
ADHD (z angl. attention deficit hyperactivity disorder) je definované ako porucha pozornosti s hyperaktivitou. V súčasnosti ide asi o najviac skloňovanú poruchu u detí na základných a stredných školách. Trpí ňou nemalé percento žiakov, zdroje uvádzajú 5 - 7%. Ide o neurobehaviorálne ochorenie, ktoré charakterizuje hyperaktivita, impulzivita, neschopnosť sústrediť sa a v niektorých prípadoch hovoríme aj o agresivite.
Keďže je ADHD charakterizované niekoľkými významnými prejavmi, je dôležité spomenúť, že u každého dieťaťa sa môžu jednotlivé prejavy vyskytnúť izolovanie, v niektorej z kombinácií alebo aj všetky naraz. Niektoré deti sa ťažko sústredia a venujú dlhšie pozornosť aktivite, ktorú práve vykonávajú. Iné sú vzdorovité a správajú sa neprimerane, iné nevedia obsedieť.
Keď hovoríme o tom, čo to ADHD vlastne je, je dôležité spomenúť aj delenie alebo kategorizáciu tejto poruchy. Kategorizácií ADHD je niekoľko v závislosti od jej autorov. Napríklad autori Davidson a Neale (2011) hovoria v rámci ADHD o troch subkategóriách. Sú nimi ADD (porucha pozornosti, bez hyperaktivity), hyperaktivita a impulzivita a do tretice porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou a impulzivitou. Ďalej napríklad Barkley delí ADHD na poruchu pozornosti s hyperaktivitou s alebo bez výskytu agresie. Train (1997) uvádza 3 podskupiny ADHD:
Pri zostavovaní kategorizácií tejto poruchy platí jedno pravidlo – odborník si volí a vyberá tie symptómy, ktoré sa mu zdajú ako najdôležitejšie a najzjavnejšie. V princípe ide ale o tie isté príznaky, avšak každý im dáva rozličnú váhu.
Čo sa týka diagnostiky ADHD, psychologička Mgr. Gabriela Čonková uvádza, že diagnostikovanie tejto poruchy je komplexný proces. Do úvahy sa pritom berie história rodiny, počet a pretrvávanie symptómov a miera, do ktorej symptómy ovplyvňujú každodenné fungovanie človeka. Podľa DSM – IV (Diagnostický štatistický manuál) je zoznam pre diagnostikovanie ADHD nasledovný:
Odborníci sa zhodujú v tvrdení, že príčiny vzniku ADHD sú viaceré. Dajú sa nájsť nielen v genetike, ale taktiež v prostredí, v ktorom sa dieťa pohybuje. Jedno je ale isté – pokročilé štúdie dokazujú, že pri ADHD sa vyskytuje určité abnormálne fungovanie mozgu. Toto zistenie bolo dokázané pomocou pokročilých techník zobrazovania mozgu, ktoré sú používané najmä v západnej Európe. Štúdie, ktoré využívajú PET (pozitrónovú tomografiu), technológiu zobrazovania mozgu, poukázali na rozdiely medzi ľuďmi trpiacimi ADHD a medzi zdravou populáciou, pričom rozdiel je najmä v spomínanej funkčnosti mozgu. Predpokladom k tomu rozdielu je nerovnováha medzi chemickými látkami, ktoré pôsobia v ľudskom mozgu, predovšetkým v neurotransmiteroch.
Čo sa týka genetických predispozícií, ADHD sa môže podľa odborníkov vyvinúť z istých vrodených biochemických látok, ktoré ovplyvňujú tie oblasti mozgu, ktoré majú na starosti napríklad sústredenie. Zo štúdií dvojičiek vieme usúdiť, že aj samotné gény hrajú pri vzniku porúch veľkú úlohu. Štúdie, ktoré skúmali dvojičky, adoptované deti a ich rodiny, priniesli mnoho závažných argumentov v prospech genetického prenosu ADHD. Z týchto štúdií vyplýva, že približne polovica rodičov, ktorí trpeli ADHD, má dieťa s rovnakou poruchou. Medzi 10 % až 35 % detí s poruchou ADHD má prvostupňového príbuzného s rovnakým ochorením. Ďalším možným prediktorom vzniku poruchy je aj poranenie hlavy dieťaťa v skorom ranom veku, ktoré môže viesť k poškodeniu mozgu a jeho funkčnosti. Aj prostredie pôsobí v tomto prípade taktiež ako faktor vzniku poruchy, máme na mysli napríklad užívanie alkoholu či fajčenie cigariet matkou počas tehotenstva.
Pozrime sa teraz na jednotlivé symptómy poruchy pozornosti s hyperaktivitou. Jednotlivé symptómy uvádzame podľa kategórie, do ktorej patria.
Okrem vyššie uvedených príznakov vieme pri ADHD určiť aj niektoré ďalšie, ktoré do uvedených kategórií nepatria. Sú nimi napríklad zvýšená dráždivosť. Deti s ADHD sú často ľahko vyprovokovateľné ostatnými deťmi alebo sú práve ony tými deťmi, ktoré provokujú. Ďalším typickým príznakom ADHD a ich prejavom je aj agresívne správanie. Často sa dostávajú do konfliktov s rovesníkmi či autoritami, v škole s učiteľom a doma s rodičom. Typická je ich ľahkovážnosť, čo sa domácich úloh či iných aktivít týka - pokiaľ im niečo nejde, ďalej sa nesnažia, nechajú vec tak. Chýba im akási zdravá vytrvalosť a ctižiadostivosť.
Experti sa zhodujú na tom, že existuje viacero možností a spôsobov, ako ju liečiť. Medzi spôsoby liečby ADHD s dokázanou účinnosťou patrí farmakologická liečba, kognitívne a psychoedukačné stratégie, behaviorálna terapia a psychosociálna rehabilitácia. MUDr. Ján Šuba z Kliniky detskej psychiatrie LFUK a DFNsP v článku uverejnenom v odbornom časopise Psychiatrická prax uvádza, že medzi spôsoby liečby, ktoré nemajú dokázanú účinnosť, patria diéty s vylúčením niektorých zložiek potravy, potravinové prídavky, vitaminoterapia a biofeedback. V súčasnosti sa ale objavujú aj názory a teórie, že obmedzenie určitých potravín, alebo naopak, ich pravidelné užívanie, vedie k zníženiu príznakov ADHD. Ako kľúčovú potravinu, alebo skôr zložku potravy, ktorá má veľký vplyv na správanie a prežívanie detí s ADHD, označuje Dr. Natalie Sinn z University of South Australia v Adelaide omega-3 mastné kyseliny. Naopak, za najväčšie zlo pre detský mozog trpiaci ADHD je považovaný cukor. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa potravinám, ktoré obsahujú veľké množstvo cukru a to najmä večer. To znamená, že rodičia by mali dávať pozor, pokiaľ ich dieťa trpí ADHD, aby nejedlo na večeru sladkosti, pretože mu to môže zhoršovať stav.
Existuje veľa názorov pre a proti a liečba ADHD v súvislosti s diétami je a bude v budúcnosti ešte veľmi diskutovanou a skúmanou témou. Čo však s istotou platí je fakt, že farmakoterapia je vzhľadom na dokázanú biologickú podstatu poruchy najakceptovanejšou liečbou.
Dôležité je uvedomiť si, že každý jedinec trpiaci poruchou pozornosti s hyperaktivitou nemá vo svojom správaní a prežívaní zastúpené všetky symptómy tejto poruchy. Niektorí jedinci majú prítomné všetky symptómy, iní sa trápia napríklad iba slabou schopnosťou koncentrácie. Toto uvedomenie je dôležité najmä pri výbere správnej liečby, ktorá však neslúži u človeka na úplne odstránenie poruchy. Farmakoterapiu, behaviorálnu terapiu či iné liečebné metódy, využívajú odborníci hlavne na zmiernenie príznakov ADHD u pacienta, zlepšenie jeho každodenného života a fungovania v ňom. Nejde teda o to, aby sa všetkým deťom s poruchou pozornosti a hyperaktivitou predpisovali lieky - niektoré deti ich totiž vôbec nepotrebujú. Je dôležité poznať pacienta do hĺbky a stanoviť mu takú liečbu, ktorá je mu „šitá na mieru“.
V súčasnosti sa do popredia dostávajú aj nefarmakologické spôsoby liečby ADHD. Sú nimi rôzne druhy terapií, ktoré sú používané nielen psychológmi, ale aj špeciálnymi pedagógmi a učiteľmi na základných či stredných školách. Platí, že terapie, ktoré pomáhajú deťom pri vyrovnávaní sa s touto poruchou sú trošku odlišné ako tie u dospelých. U dospelých je to najmä behaviorálna terapia, pomocou ktorej sa dospelý človek snaží žiť svoj život s ADHD najefektívnejšie, ako sa dá. Na tomto mieste však uvádzame práve terapie, ktoré sú určené a využívané pri deťoch. Tu sú niektoré z nich:
powered by plista
Alkohol nie je nič, čo by sme ako rodičia chceli u svojich detí vidieť. Pravda je však taká, že sa s ním čoraz častejšie stretávajú už deti na základnej škole.
V súčasnej dobe bežne počujeme z úst mladých ľudí známe „resetovanie hlavy“ či „odpálenie hlavy“. Veľkým „hitom“ je hlavne nárazové a víkendové pitie. Je však rozdiel, keď si dieťa dá jedno pivo, alebo príde domov tak „zresetované“, že ho musia doviesť kamaráti. Čoraz častejšie sa s touto skúsenosťou stretávajú rodičia už u detí základnej školy. Tento problém sa týka nielen chlapcov, veľmi rozšírený je aj u dievčat, ktoré sa takto napríklad snažia zapíjať svoj žiaľ.
Dnešná spoločnosť ponúka alkohol na každom rohu, stretávame sa s ním v televízií, v časopisoch, na ulici, u priateľov ale aj doma. Napriek zákazu predaja alkoholu každý z nás vie, že kto chce, ten si ho zoženie. Riziká užívania alkoholu sa môžu rozdeliť do dvoch skupín. Môže ísť o krátkodobé a o dlhodobé riziká. Ku krátkodobým sa zaraďujú akútna otrava a úrazy, prípadne nechránený sex. Alkohol už aj pri nízkych dávkach dokáže spôsobiť zmenu v správaní, stráca sa zdravý úsudok a zvyšuje sa náchylnosť k rizikovému správaniu. Okrem spomínaných sa môžu objaviť aj vzťahové problémy, ktoré sa môžu týkať školy aj rodiny. Dlhodobejšími rizikami sú zdravotné problémy (predovšetkým poškodenie pečene), poškodenie mozgu (pamäť a celkový intelekt) a narušený vývin človeka (narúša sa hlavne osobnosť a povaha dieťaťa).
Deti a mladiství nie sú fyzicky ani emocionálne tak vybavení ako dospelí a práve preto by alkohol nemali konzumovať vôbec. Závislosť sa u nich vytvorí oveľa rýchlejšie ako u dospelého. Práve z tohto dôvodu by ste mali urobiť všetko preto, aby sa tak nestalo. Rady ako na to:
Skôr či neskôr príde deň, kedy vaše dieťa dorazí domov pod vplyvom alkoholu. Na zvládnutie tejto situácie budete potrebovať nielen silné sebaovládanie, ale aj silu predviesť istú dávku podpory. Dôležité je:
Faktom je, že veľká väčšina dospievajúcich príde s alkoholom do styku najskôr s rodičmi, než v parte nespútaných kamarátov. Deti a dospievajúci by nikdy nemali počuť vyjadrenia typu: „tak toto musíme zapiť“, „dnes sa musím opiť“, „ten sa ani opiť nevie“. Najdôležitejšie je byť dobrým vzorom, pretože je zložité ich povzbudzovať k rozumným rozhodnutia, ak doma vidia niečo iné.
